My Way
Travel
& More

Národný park Plitvické jazerá

Ak cestujete na Jadran autom, určite si nezabudnite urobiť prestávku práve v NP Plitvické jazerá. Sú oprávnene pýchou Chorvátov a očaria každého návštevníka.

NP Plitvické jazerá je najznámejší národný park v Chorvátsku, ktorý leží v Licko-senjskej župe. Nachádza sa na hornom toku rieky Korana medzi horskými vápencovými masívmi Velká a Malá Kapela a Pleševica medzi mestami Karlovac a Zadar v blízkosti hranice s Bosnou a Hercegovinou. Krasové jazerá sú terasovito rozložené a spojené prietokmi. Nachádza sa tu 140 vodopádov, 20 jaskýň a žriedel. Rozloha parku je 29 482 ha. Lesy sú bukové, jedľové, smrekové a tisové. Žijú tu medvede, líšky, srnce a diviaky. (wikipedia). V roku 1932 boli vyhlásené za chránenú oblasť, v roku 1949 za národný park a v roku 1979 zapísané do zoznamu UNESCO ako Dedičstvo sveta Šestnásť rôzne veľkých jazier tu leží v nerovnakej nadmorskej výške s celkovým rozdielom 156 m v dĺžke takmer 8 km. Prvé, najhornejšie jazero, ktoré sa volá Prošćansko jezero, vzniká pri ústí veľmi krátkej rieky Matica, vytvorenej z riečok Bijela Rijeka a Crna Rijeka, spájajúcich sa pri dedine Plitvički Ljeskovec. Pri Prošćanskom jazere začína nepretržitá reťaz vodopádov, prahov, kaskád a vápencovo - travertínových bariér, ktorými spenená a hučiaca voda padá vždy do ďalšieho, nižšieho jazera. Prastaré lesy a bujná vegetácia sa zrkadlia v hladinách priezračných jazier neuveriteľne krásnych farieb: od smaragdovo-zelenej až po tyrkysovo-modrú. Vyššie položených 12 jazier tvorí skupinu tzv. Horných jazier, ktoré končia najväčším jazerom Kozjak. Z neho sa voda prelieva do štyroch ďalších tzv. Dolných, ktoré sú menšie a plytšie a ležia v prekrásnom kaňone strmých skál. Na konci dolných jazier je jeden z najkrajších úsekov - Nastavle, kde sa k jazerným vodám pripája, mohutným 72 metrov vysokým vodopádom, potok Plitvica, podľa ktorého sú jazerá pomenované Zvláštnosťou Plitvických jazier sú bariéry medzi jednotlivými jazerami. Netvoria ich skaly, ale vápencové naplaveniny a vápencovo-tufové výtvory, ktoré vznikali v priebehu posledných 4000 rokov. Rastú relatívne rýchle (za priaznivých podmienok až 3 cm za rok), ale rovnako rýchle sa môžu aj rozložiť, resp. zničiť. Vápencový tuf, nazývaný travertín, vzniká biodynamickým procesom, pri ktorom sa na seba naplavujú mach, zvápenatené riasy a vo vode obsiahnuté minerály. Postupom času narastie riadna bariéra s tzv. nosmi, terasami, hrádzami a kanálmi, pred ktorou sa hromadí voda. Proces vytvárania travertínu prebieha dynamicky: kým na jednom mieste sa vytvára bariéra, na inom prudká voda bariéru ničí. Na pokojných miestach, t.j. v močiaroch, rybníkoch a jazerách sa okrem toho ukladá aj biely vápencový kal, ktorý pokrýva naplavený rastlinný materiál. Tento vápencový kal, ako aj menlivý odraz slnečného svetla sú príčinou zvláštneho modrého a zeleného sfarbenia Plitvických jazier. Kúpanie a plavba loďou sú povolené len na označených miestach. V letných mesiacoch dosahuje teplota horných jazier až 24°C. Ozajstným rajom pre športových rybárov je jazero Kozjak, ako aj dve viac skryté jazerá Ciginovac a Prošćansko jezero. Treba mať rybárske povolenie, ktoré vydáva vedenie národného parku Národný park je otvorený od 8:00 - 19:00 h a má dva vchody. Automobil treba odstaviť pred nimi na parkoviskách. V cene vstupenky (od 1. júla, za osobu, od 7 - 18 r. je 55 Kn (do 7 r. gratis) a od 18 r. 95 Kn, mimo sezóny 45 - 80 Kn) je zahrnutá aj jazda špeciálnym vláčikom, prípadne plavba loďkou po jazere Kozjak. Každý návštevník dostane orientačnú mapku. Návštevníci, ktorí k Plitvickým jazerám prichádzajú od Jadranského pobrežia (Zadar, Split), sa do národného parku dostanú horným vchodom č. 2 (Ulaz 2) v oblasti horných jazier. Tu, pri veľkom jazere Kozjak, sú ubytovne, reštaurácie a pošta. Odtiaľto sa môžu plaviť loďou po jazere, alebo sa vybrať na turistický či rybársky výlet či na túru do divočiny. Približne 5 km ďalej na sever sa dostaneme k vchodu č. 1 (Ulaz 1). Odtiaľto je prístup ku Koranskej priepasti s úchvatným vodopádom rieky Plitvica.. (čerpané zo stránky CROATIA)

« späť